Banskobystrickí SURGICAL DISSECTION sa k vydaniu štvrtého albumu dokopali po ťažko uveriteľných ôsmich rokoch, ktoré ubehli od trojky „Disgust“. Na prvý pohľad sa to zdá tak akosi ťažšie pochopiteľné, kapela mala slušne našliapnuté nie len na domácej extrémnej scéne a môžem povedať, že v rámci death metalu zo stredného Slovenska ma ich tvorba bavila najviac, odhadujem však, že za tým bude pár celkom jednoduchých príčin.

Zmien v zostave u SD až na vokál zas tak veľa nebolo, ale každá takáto udalosť aj rozbehnuté záležitosti aspoň na pár mesiacov pribrzdí. A potom je tu vekový faktor. Aj oni tohto roku oslavujú dvadsiate výročie na scéne a vďaka aktuálnemu, od roku 2009 fungujúcemu vokalistovi sú popri napr. BRUTE tiež „dvojgeneračnou kapelou“. Pokiaľ ide o ich pozíciu na scéne, sú v situácii, kedy si uvedomíte, že v rámci existencie v (pokojne aj svetovom) undergrounde ste dosiahli v zásade všetko, čo vám vaše podmienky dovolili, a ďalej vás dostane leda tak nejaký prielom na širšiu (death) metalovú verejnosť.

S tým prielomom je to tak, že ak ho vôbec podniknete, tak čím skôr pred dovŕšením tridsiatky sa udeje, tým je väčšia šanca niečo z neho vytrieskať. Pretože vtedy ešte máte čas na to, aby ste sa kapele mohli venovať vyslovene vážne. Treba vám na to rozum a hlavne peniaze, inak môžete zabudnúť na hranie koncertných šnúr kdesi mimo dosah vašej škodovečky. A chce to veľkú investíciu do kapely, ktorá sa vám nemusí vrátiť. Skrátka ale ide o to, že v čase, keď vás dostihnú roky, máte zamestnania, rodiny a tieto veci, nad týmto už rozmýšľať nemusíte, poviete si „nech žije underground“ a hudbe sa venujete podľa času a rozpočtu.

Myslím, že takto to aktuálne vyzerá u viacerých bánd z generácie 1. polovice 90. rokov, a ak vôbec ešte fungujú, zaslúži si to obdiv. Zvlášť ak fungujú v takej forme, akú na svojom štvrtom albume predvádzajú SURGICAL DISSECTION. Úprimne poviem, že pred pár mesiacmi zverejnená prvá ukážka ma na Youtube nijako extra nedostala, zdalo sa mi to akési príliš obyčajné a provinčné, ale na prvé dojmy je fakt lepšie nedávať.

Obraz o tom, aký je nový materiál naozaj, vám poskytne až kompletné CD, vydané u českých Nice To Eat You Records, kde Banskobystričania zvlášť s novinkou patria medzi vôbec najlepšie bandy. Album sa začne naozaj zostra, náklepovo, a už v prvých sekundách si všimnete naozaj vydarený zvuk zo štúdia Shaark, takže ak vás berie skôr profesionálna, vyčistená sonická brutalita než podzemná špina a pekelnosť, toto je nahrávka pre vás. Hutné, husté gitary a nekompromisná, tlaková kanonáda bicích, kde sa pri čistení a rovnaní podarilo zachovať pomerne dosť prirodzenosti, s tým prehráva aj nejedna americká banda. Dobrý mix s vyváženými nástrojmi i vokálmi, s veľmi mierne zvýraznenými bicími kvôli dosiahnutiu drvivého účinku, to sa naozaj podarilo.

Hudobne sú na tom SURGICAL DISSECTION tradične na viac než dobrej úrovni a dalo by sa povedať, že počas tých ôsmich rokov ich hudba dosť vyzrela, respektíve sa posunula k istej komplexnosti a mohol by som tiež povedať, že jej vyznenie je v súčasnosti skôr európske než americké, resp. je vplyv klasického amerického death metalu spracovaný európskym štýlom. Hudba SD má ucelené kontúry a charakterizuje ju skôr priamočiarosť a nekompromisnosť, na druhej strane sa nebráni ani uvoľnenejším, melodickým partom podobne, ako to kedysi, okolo „Soul Survivor“, robili GOREFEST.

SURGICAL DISSECTION pri všetkej rýchlosti a surovosti nehrajú nejaký totálny brutálny death metal, skôr mix klasického 90-kového BDM a komplexnejšieho death metalu, často pracujúci aj s melodickými vyhrávkami a atmosférickými harmóniami. Vynikajúcim príkladom vyváženosti oboch prístupov je napríklad trojka „In The Hands Of Prophet“. Ak by som mal tento death metal k niečomu prirovnať, tak spozornieť by mali fanúšikovia holandských CONSOLATION alebo SINISTER, z opačnej strany Atlantiku by to mohli byť MONSTROSITY či nejaká Kanada, pár melodických náklepov mi napríklad pripomenulo CEPHALECTOMY. Späť do Európy – melodickosť ruka v ruke s niekoľkými najhlbšími growlami prebudí spomienku na madridských AVULSED. Pokiaľ ide o domáce dianie, nasadením majú „pitevníci“ blízko k SUBURBAN TERRORIST a možno aj k ERYTROSY v časoch druhého albumu.

To by bolo k hudbe, pokiaľ ide o vokálnu stránku, tak Fajo sa prezentuje variabilným, väčšinou zrozumiteľným growlingom, prevažne v hĺbkach, občas sa pustí aj do solídnych extrémov, a popri tom vie tiež jedovato zarevať a zaškriekať. Frázovanie mu ide, farba hlasu je fajn, SD môžu byť vcelku radi, aké mali šťastie. Je tiež autorom väčšiny textov, ktoré sa dosť vyvarovali bežných žánrových tém a zaoberajú sa skôr pohľadmi do ľudského duševna či na okolitý svet.

Istou slabinou albumu je snáď len môj subjektívny pocit, že album zhruba okolo polovice hracej dĺžky začne tak trochu strácať dych, ako keby kapela najprv na poslucháča vybalila štyri náklepové kompozície a potom zvoľnila tempo, keďže výskyt pomalších, „oddychových“ pasáží sa zvyšuje. Našťastie bývajú dostatočne vyvážené riadnymi víchricami, ako napríklad v šestke „Burn For Me“, takže celkovo znie nový materiál vyrovnane, možno stačilo prehodiť poradie skladieb. Tak či onak títo veteráni prispeli k tomu, že aj v roku 2013 na slovenskej metalovej scéne pribudlo pár dobrých nahrávok.